Ako sa majú udalosti v Lýbii ?

Autor: Roman Šimák | 20.3.2011 o 16:03 | (upravené 21.3.2011 o 12:41) Karma článku: 3,00 | Prečítané:  818x

Všetko sa začalo v polovici februára vo východolýbijskom pobrežnom meste Benghází celkom nevinne, relatívne obyčajným protestom protivládnych demonštrácií proti zadržaniu aktivistu, ktorý poukazoval na porušovanie ľudských práv a slobôd (po Egypte a Tunisku). Následne prepukli strety protivládnych demoštrantov (odporcov režimu) s políciou v treťom najväčšom meste Bajdá. Situácia začala byť vážna keď do ulíc vyšli tisícky zástancov Kaddáfího režimu a stretli sa následne s odporcami. Vtedy začalo byť zrejmé, že vypukne občianska vojna a preto západné krajiny začali evakuovať svojich občanov z tejto púštnej krajiny s bohatými náleziskami ropy. Povstalci po obsadení niekoľkých miest na východe zeme žiadali odstúpenie Muammara Kaddáfího, ktorý následne reagoval na požiadavok, vojenským zásahom proti povstalcom. Proti režimu sa postavili aj vysoký predstavitelia lýbijskej vlády a OSN zároveň odsúdila vojenský zásah proti odporcom režimu. Ako sa konflikt medzi Kaddáfím a odporcami režimu prehĺboval, zomierali nevinný civilisti USA nasledované OSN a EÚ uvalili na Lýbiu embargo v podobe vývozu zbraní do krajiny, zmrazenie finančných aktivít a ciesto do krajín EÚ.

Povstalci žiadajú Kaddáfího odstúpeniePovstalci žiadajú Kaddáfího odstúpenieAP

Medzitým utieklo z krajiny na 300 000 ľudí a odporcovia spolu s bývalým ministrom spravodlivosti vytvorili Národnú radu, ktorá dostala podporu Francúzskej vlády čo viedlo k prerušeniu diplomatických vzťahov s Kaddáfího režimom. Tvrdé zásahy lýbijskej vlády viedli k pozastaveniu členstva Lýbie v rade OSN pre ľudské práva. Po týchto udalostiach Kaddáfí ešte pritvrdil a nasadil do boja proti povstalcom všetky svoje militantné prostriedky. Tieto udalosti si vyžiadali veľa nevinných obetí a po zasadaní bezpečnostnej rady OSN bola chválená rezolúcia č. 1973/2011, vrátane vytvorenia bezletovej zóny, ktorej hlavným cieľom bolo ochrániť obyvateľstvo Lýbie pred neadekvátnymi zásahmi Kaddáfiho režimu. Neplnenie rezolúcie BR OSN 1970/2011 a pokračujúce násilie voči civilnému obyvateľstvu ukázalo neochotu Líbye riešiť existujúcu situáciu inak ako silou. Francúzsko preto pohrozilo Kaddáfímu, že ak neprestane bombardovať mesto Benghází v ktorom sa nachádzajú povstalci a nevinní obyvatelia, bude nútené chrániť civilistov hoc aj vojenským zásahom tak, ako mu to umožňuje schválená rezolúcia bezpečnostnej rady OSN. Po týchto udalostiach Kaddáfí vyhlásil mier v krajine, ktorý ale následne porušil a Francúzsko ako prvé spolu s Veľkou Britániou a Nórskom poslalo svoje stíhačky, ktoré mali najprv chrániť mesto Benghází pred útokmi Kaddáfího armády, nakoniec sa vojenská intervencia spojencov rozšírila o USA (ktoré sa do bojov pôvodne vôbec neplánovalo zapojiť), Španielsko, Taliansko, niektoré Arabské krajiny, Kuvajt, Poľsko vyjadrilo podporu, ale do bojov sa nezapojilo, spolu so Slovenskom a Českou republikou. Nemecko, Rusko a Čína neskôr oľutovali podporu vojenskej intervencie do Lýbie a do bojov o takzvané oslobodenie civilistov od 42-ročnej diktatúry Muammara Kaddáfího. Americký admirál Mike Mullen upozornil že cieľom vojenskej operácie nie je zvrhnúť Kaddáfího ale ochrániť civilistov. Toto vyhlásenie stratilo svoje opodstatnenie, keď šéf francúzskej diplomacie Alain Juppé vyhlásil, že ani túto možnosť nevylučujú. Kaddáfí označil vojenské operácie na jeho území za terorizmus a je odhodlaný naďalej bojovať proti západným mocnostiam v jeho krajine a to aj napriek tomu, že svoju účasť na operácii s príznačným názvom Odysea svitania už prisľúbili aj ďalšie štáty NATO.

Osobne si myslím že tento konflikt môže mať len 2 východiská. A to buď Kaddáfí odstúpi, alebo bude naďalej bojovať proti majoritnej presile spojeneckých vojsk. V tom prípade, ale musí rátať s obrovskými stratami na jeho strane, ktoré budú viesť k nezvratnej porážke a v konečnom dôsledku aj pádu jeho tvrdého režimu.

Otázkou teda ostáva Ako sa bude situácia vyvíjať ďalej a dokedy Kaddáfí dokáže čeliť obrovskému tlaku zo zahraničia. Preto si myslím, že najzlomovejšie budú nasledujúce hodiny a dni kedy situácia môže nabrať nečakané obrátky.

 

Zdroj: reuters.com, idnes.cz

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Štátne IC vlaky začali opäť jazdiť. V čom sú iné?

Štátna Železničná spoločnosť Slovensko sľubuje, že jej najrýchlejšie vlaky z Bratislavy do Košíc za štyri hodiny a 42 minút.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.

SVET

Útok pri istanbulskom štadióne neprežilo 38 ľudí

K útoku sa nikto neprihlásil, stopy majú ukazovať na Kurdskú robotnícku stranu.


Už ste čítali?