Ak áno nie ste samy, existuje obrovské množstvo zoskupení vedcov, inžinierov, politikov ktorý veria, že útok na srdce Ameriky nemohol zosnovať nejaký fúzatý muž z jaskyne. Aj po 10 rokoch sa vynárajú ďalšie a ďalšie otázniky, ktoré podporujú konšpiračné teórie týkajúce sa útokov na Ameriku. Útoky na symbol slobody Ameriky sa stali akýmsi symbolom začiatku vojny proti terorizmu, podnietili verejnú mienku obyvateľov USA, ktorý následne súhlasili so vstupom Amerických vojsk do Iraku (samozrejme aj pod zámienkou biologických zbraní, ktoré sa nikdy nenašli), ktoré mali za úlohu zvrhnúť Saddámov režim. Podarilo sa. Nekonečná vojna v Afganistane sa tiež dočkala svojho konca údajným úmrtím Usámu Bin Ládina (veď po 10 rokoch by sa aj patrilo) za cenu tisícok spojeneckých vojakov, nevinných obeti a miliardových výdavkov. Čo im ale vojna priniesla? Možno ešte väčší strach z nepriateľov, ktorých si mimochodom spravili vo svete ešte viac. Možno väčšie výdavky štátu na zbrojenie armády a náklady s tým spojené, aj to predsa niečo stojí nie? Možno by mohli radšej tie peniaze použiť na splácania dlhu, ktorý nezadržateľným tempom rastie do výšin a spolu s ním aj padá celá ekonomika USA , ktorá so sebou ťahá Európu a dalo by sa povedať, že aj celý svet. Taká je situácia dnešných dní, prekonali sme krízu, a čaká nás možno ešte väčšia, superkríza. Nehovorím že je to následok 11. Septembra, aspoň nie taký viditeľný ako neúnavné kontroly na letiskách a bezdôvodné prehliadky slušných ľudí. V konečnom dôsledku onen osudný deň nepochybne vyvolal vojnu so strachom, so strachom, či sa nestane ešte niečo podobné niekde vo svete, nehovorím, že by sa nestalo (útoky na Madrid, Londýnske Metro). Budúcnosť neveští nič dobré, na svete je viac strachu, ekonomická situácia sa zhoršuje, hrozí pád eurozóny, bežný občan upadá do depresie.
Môj názor ostáva ten, že po tých desiatich rokoch, to nie je o nič lepšie ako to bolo predtým, ba aj horšie, ľudstvo trpí hlbokou depresiou, z ktorej ho môže vyslobodiť len tolerancia, uvážené kroky a spoločenská empatia. Bohužiaľ nie vždy to vieme ovplyvniť, my obyčajní ľudia. Aspoň, že nám ostala tá kvázi sloboda prejavu, ktorú nám možno tiež zoberú.
pozn. : text ešte neprešiel gramatickou korektúrou :)